Riadenie kvality bolo pôvodne definované ako súhrn všetkých prostriedkov, ktorými dosahujeme normy kvality. Inými slovami, riadenie kvality je plánovanie a realizácia prostriedkov zhotovovania výrobku, ktorý bude maximálne užitočný a bude vyhovovať požiadavkám zákazníka.
Uvedieme niektoré klasické definície riadenia kvality:
Juranova definícia (1974):
“ Riadenie kvality je regulačný proces, prostredníctvom ktorého meriame skutočné stavy kvality a porovnávame ich s normami, pričom pôsobíme na rozdiel. ”
Definícia japonských priemyselných noriem JISZ 8101:
“Riadenie kvality je systém prostriedkov, ktorými je hospodárne dosahovaná kvalita výrobkov alebo služieb tak, aby sa vyhovelo požiadavkám kupujúceho. Pretože moderné riadenie kvality s
i osvojuje štatistické techniky , je niekedy nazývané tokeiteki hinshitsu Kanri (štatistické riadenie kvality). ”
Definícia amerických národných noriem ANSI ZI.7 1971:
“ Riadenie kvality: Prevádzkové techniky a činnosti, ktoré pomáhajú kvalite výrobkov alebo služieb, aby vyhovovali daným potrebám ; taktiež používanie týchto techník a činností ”
1.1 Komplexné riadenie kvality
Riadenie kvality obmedzené na technické hľadiska nie je komplexné, komplexné riadenie si vyžaduje aj účasť úsekov ako sú napríklad správa podniku a predaj. Kvalita výrobku zahrňuje všetky jeho charakteristické rysy, nielen jeho technické vlastnosti. To je komplexné riadenie kvality. Podľa Feigenbaumovej definície sa riadenie kvality týka každého oddelenia a každého stupňa, pričom všetko je zamerané na spoločný ciel - na zaistenie kvalitného výrobku za rozumnú cenu.
Štatistický rozbor je dôležitým nástrojom celkového riadenia kvality. Keď sa budeme riadiť len predpokladmi a základnými pocitmi (ktoré tiež majú svoju nezastupiteľnú úlohu), dovedie nás to k chybným rozhodnutiam a k aplikovaniu nepatričných opatrení. Až po objasnení skutočností a po prevedení objektívnej analýzy vznikne báza pre rozhodovanie o zavedení účinných opatrení. Silou komplexného riadenia kvality je, že k dosiahnutiu dôležitých rozhodnutí používa solídne nástroje a nie je neurčitým filozofickým učením. Dôležitosť používania štatistických metód v rámci komplexného riadenia kvality je zachytená aj v norme ISO 9004
-1 “Manažérstvo kvality a prvky systému kvality” (1994), kde sa uvádza, že:Identifikácia a správne použitie moderných štatistických metód sú dôležitými prvkami operatívneho riadenia každej etapy procesov v organizácií. Na výber a použitie štatistických metód sa majú vypracovať a udržiavať dokumentované postupy na:
1.2. Náklady na kvalitu
Z každou úrovňou dosahovanej kvality sú spojené určité náklady, tieto náklady nazývame náklady na kvalitu. Teda náklady na kvalitu sú náklady spojené s výrobou, identifikáciou, opravou alebo so zamedzením výroby výrobkov, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami. Náklady na kvalitu rozdeľujeme do štyroch skupín:
Náklady prvej a druhej skupiny predstavujú náklady na dosiahnutie a udržanie určitej úrovne kvality, náklady tretej a štvrtej skupiny predstavujú náklady, ktoré vznikajú dôsledkom určitej úrovne kvality (nekvality). Čím väčšie budú náklady prvej a druhej skupiny, tým viac budú klesať náklady tretej a štvrtej skupiny, pričom zvyčajne klesajú rýchlejšie ako stúpajú náklady prvej a druhej skupiny. Je dosiahnuteľný efekt až 1:10, ale často ku klesaniu nákladov tretej a štvrtej skupiny dochádza s časovým oneskorením.
Položky jednotlivých nákladových skupín:
2. Náklady na kontrolu a testovanie
1.3. Štatistické riadenie kvality
Štatistické riadenie kvality je podmnožinou štatistických metód, ktoré sú súčasťou komplexného riadenia kvality a zároveň je samostatnou disciplínou aplikovanej štatistiky. Štatistické riadenie kvality sa zaoberá riadením kvality v tých činnostiach, ktoré sú úzko spojené s výrobným procesom. Okrem subjektívnych pocitov, kvalitu vyjadrujú hlavne objektívne namerané hodnoty parametrov výroby a výrobkov. S týmito objektívne nameranými hodnotami ( ide väčšinou o výberové informácie) pracuje štatistické riadenie kvality ( Š.R.K. ). V Š.R.K. sa často používajú pojmi “znak kvality” a “ukazovateľ kvality” preto je dôležité tieto pojmi definovať.
Znak kvality: Vla
stnosť, ktorá determinuje použiteľnosť výrobku v súlade s jeho určením. Je to čiastková vlastnosť, ktorá má podiel na celkovej kvalite.
Ukazovateľ kvality: Meria intenzitu znaku kvality. Je to merateľná charakteristika jedného alebo viacerých znakov kvality. V Š.R.K. sa požaduje aby bol priamo merateľný.
Oblasti Š.R.K. :
1.4. Spôsobilosť procesu
Spôsobilosť procesu je schopnosť procesu vyhovieť technickým alebo iným požiadavkám. Požiadavky sa najčastejšie zadávajú zadaním požadovanej (nominálnej) hodnoty a tolerančných hraníc. Ideálny stav z hľadiska spôsobilosti je ak sa ukazovateľ kvality vyrobenej jednotky rovná požadovanej hodnote, nastatie takéhoto stavu pre každú vyrobenú jednotku je prakticky nemožné. Preto sa vyrobená jednotka považuje za zhodnú s požiadavkami ak sa sledovaný ukazovateľ nachádza medzi tolerančnými hranicami.
Používané označenia:
T - Požadovaná hodnota
LSL - Dolná tolerančná hranica
USL - Horná tolerančná hranica
Štatistické meranie spôsobilosti procesu je súčasťou druhej oblasti štatistického riadenia kvality ( štatistická regulácia výrobného procesu), ale dá sa aplikovať aj samostatne. Ak je meranie (štatistické) spôsobilosti procesu používané v spojení s reguláciou výrobného procesu aplikuje sa až vtedy keď je výrobný proces štatisticky zvládnutý. Aby sme mohli objasniť pojem “štatisticky zvládnutý proces” je potrebné definovať pojmi “vymedziteľné príčiny” a “náhodné príčiny”.
Vymedziteľné príčiny: Príčiny, ktoré nie sú stálou súčasťou procesu, alebo systému, alebo neovplyvňujú všetky zložky procesu, ale vznikajú v dôsledku špecifických okolností.
Náhodné príčiny: Príčiny, ktoré sú stálou súčasťou procesu alebo systému procesu a ovplyvňujú všetky zložky procesu
Štatisticky zvládnutý je proces, ktorý ovplyvňujú len náhodné príčiny.
Na obrázku 1-1 je znázornený postup použitia štatistickej regulácie a merania spôsobilosti.